AKO má postupovať koordinátor vo svojom spoločenstve? (otázky a odpovede po 1. webinári)
Môžete mám podať bližšiu konkretizáciu prvých krokov na synodálnej ceste na úrovni farností ? (otázku položilo 11 účastníkov)
Synodálne kráčanie spolu môže prebiehať v každej farnosti podľa toho, ako si to vo farnosti či inom spoločenstve sami rozlíšite. Koordinátorom dávame 7 prvých odporúčaní: 1. Brať do úvahy špecifickosť Vášho spoločenstva či inštitúcie: Úplne iné výzvy bude mať koordinátor farnosti či rehoľného kostola a úplne iné koordinátor nejakého malého spoločenstva, inštitúcie či združenia. 2. Vo farnostiach pozvať k spolupráci ďalších, vytvoriť si farský synodálny tím. Osloviť ľudí, ktorí by mohli byť moderátori stretnutí. Pre moderátorov ponúkneme online školenie (12. 2. 2022). 3. Vo farnostiach komunikovať s kňazmi (najmä s farárom), aby oni mohli sprevádzať celý proces. Nikdy nekonajte za ich chrbtom alebo proti ich vôli. Povzbudiť svojich kňazov, aby sami hovorili o synodalite vo forme homílií, zamyslení, katechéz, modlitebných stretnutí, adorácií… Prípadne ich môžete poprosiť, aby Vám dali priestor prihovoriť sa veriacim. Na úvod synodálneho procesu vo farnosti sa môže napríklad sláviť sv. omša, pri ktorej sa predstaví aj koordinátor a pozvú sa všetci do synodálneho procesu. Ideálne je začať o synodalite hovoriť v jestvujúcich synodálnych štruktúrach, v pastoračnej rade či nejakom okruhu bližších aktívnych farníkov v rozličných službách. Snažte sa postarať o to, aby sa informácie dostali na internetovú stránku farnosti, sociálne siete, kostolné nástenky, miestne médiá (časopisy). Avšak je antisynodálne zneužívať synodu na sebaprezentáciu a propagáciu seba a svojho spoločenstva či svojich záujmov. 4. Zamýšľať sa nad možnosťami synodálnych stretnutí (v malých skupinách do 10 osôb), z čoho môžu vzísť ďalší spolupracovníci. Nebojte sa začať. Začnite s tými, ktorí sú aktívni v spoločenstve, spolupracovníci, alebo tí, ktorí sa zúčastňujú na svätých omšiach cez týždeň, potom v nedeľu. Rozjímajte nad odporúčaným úryvkom z Písma a nad základnou otázkou. Potom ľudí zo spoločenstiev v synodálnej konzultácii premiešajte. A napokon, prizvite aj tých, ktorí sa sami neprihlásia. Chceme počuť aj ich, chceme počuť ľudí z periférií. 5. Rozmýšľajte aj o neformálnom prostredí, kde by sa stretnutia mohli konať: športové aktivity, charitatívne diela, brigády, výlety, púte, grilovačka… 6. Úlohou koordinátorov bude potom aj zhromaždiť zapísané výstupy zo stretnutí a komunikovať ich farárovi, a ak je to možné, podať záverečnú správu (so sprievodným listom farára) diecéznemu koordinátorovi (tímu). Vzor zápisnice sme pre Vás pripravili. Vyjadrenia veriacich sa zapisujú s diskrétnosťou. 7. Vyhnite sa nástrahám synodality: *Pokušeniu chcieť viesť tento proces svojou cestou, namiesto toho, aby nás viedol Boh. *Pokušeniu sústrediť sa na seba a svoje bezprostredné starosti, vidieť len „problémy“. *Pokušeniu individualizmu, konfliktu a rozdelenia. POZOR! Aj individualizmu spoločenstva, ktoré sa oddeľuje od iných spoločenstiev. *Pokušeniu považovať synodu za akýsi parlament. Nesmieme si zamieňať synodalitu s „politickým bojom“, v ktorom jedna strana musí poraziť druhú, aby mohla vládnuť. Je to v rozpore s duchom synodality. *Pokušeniu počúvať len tých, ktorí sú už zapojení do aktivít Cirkvi. Počúvajme všetkých, aj tých, ktorí sú zvyčajne ticho.
Môžem synodálne konzultácie (ak by bola príležitosť) realizovať aj mimo spoločenstva? Ak áno, dá sa výstup integrovať do výstupu z konzultácií spoločenstva ? (otázku položilo 11 účastníkov)
Áno, je to dokonca vítané, najmä ak ide o periférie života Cirkvi a viery, či iné periférie (sociálne, spoločenské, existenciálne). Je však potrebné pamätať, že konzultácie sa majú robiť osobne, v osobnom kontakte, najlepšie pri stretnutí viacerých. Výstup je možné potom integrovať do správy, ktorú podá dané spoločenstvo Arcidiecéznemu synodálnemu tímu (AST).
Sme tu rôzne kresťanské spoločenstvá. Ako ale zachytiť hlas zvonku, mimo našej záhradky? Ako vypočuť hlas práve tých na okraji alebo tých čo sú mimo Cirkvi ? (otázku položilo 10 účastníkov)
Práve to je výzvou synodality: prevziať kreatívne iniciatívu. Všetci členovia Cirkvi sú pozvaní ísť osobne osloviť a pozvať tých, ktorí sú na periférii jej života, vzdialení rozličným spôsobom a z rozličných dôvodov. Osobné vzťahy, priateľstvá s ľuďmi môžu byť kanálom k pozvaniu ku konzultácii. Bude závisieť od schopností ľudí v jednotlivých spoločenstvách, nakoľko budú schopní pozvať a vypočuť ľudí „zvonku“. Takéto konzultácie môžu vzniknúť aj spontánne pri návšteve, spoločnom posedení v neformálnom prostredí, pri nejakej spoločnej aktivite (športovej, charitatívnej, spoločenskej). V synodalite nejde o to, aby sme si prečítali nejaký článok v novinách od ľudí „zvonku“, čo si myslia o nás, ale aby sme sa s nimi stretli, aby sme sa navzájom počúvali, ponúkli im blízkosť, priateľstvo, a vnímali ich potreby, ich námietky, ťažkosti, ale aj pozitívne skúsenosti, ktoré majú s kráčaním spolu s Cirkvou (na osobnej a individuálnej rovine alebo spoločenskej a pod.).
Od priateľov a známych viem, že sú farnosti, kde kňazi odmietli alebo nemajú odvahu pustiť sa do synodálnej cesty s farnosťou. Pritom záujem vo farnosti je. Ako postupovať v týchto situáciách? (otázku položilo 8 účastníkov)
Všetkých kňazov diecézy sme pozvali osobne k synodálnemu procesu v diecéze na kňazských rekolekciách, ktoré sa uskutočnili v jednotlivých dekanátoch v decembri 2021 a januári 2022. Odporúčame postupovať v týchto krokoch: 1. Zvážiť či máme synodálny prístup (či sme otvorení počúvať, či práve nie náš spôsob konania vyvoláva negatívnu reakciu). 2. Skúsiť sa priblížiť k danému kňazovi a v priateľskom rozhovore zistiť, aké má ťažkosti pri zapojení sa do synodality. 3. Citlivo ponúknuť pomoc na prekonanie daných ťažkostí. 4. Dať vedieť AST o danej situácii na bratislava@synoda.sk, aby potom niekto z členov AST mohol vstúpiť do problému ako mediátor a pokúsil sa pomôcť.
Čo je cieľom celého tohto diecézneho procesu a ako budeme vedieť, že sme ho dosiahli? (otázku položilo 5 účastníkov)
Cieľom synodálneho procesu je začlenenie čo možno najväčšieho počtu veriacich, blízkych i vzdialených, najmä tých obyčajne nevypočutých, do procesu prípravy svetovej Synody biskupov na konkrétnu tému (tentokrát na tému samotnej synodality). Cieľom je začať nový štýl v živote Cirkvi, synodálny štýl, v ktorom bude podobne vypočutá veľká časť Božieho ľudu (aj pri ďalších synodách na ďalšie témy). Cieľom diecézneho synodálneho procesu je ale aj zintenzívniť počúvanie Božieho ľudu aj na úrovni miestnej Cirkvi (diecézy, farnosti, spoločenstva), aby sme mohli lepšie a účinnejšie rozlíšiť, akými pastoračnými cestami sa uberať ďalej v Cirkvi pre dobro Božieho ľudu. Cieľ procesu nie je celkom merateľný, každá snaha počúvať a zdieľať, viesť dialóg a rozlišovať je naplnením cieľa synodality. Ciele by sme mohli zhrnúť takto: počúvať, participovať (prebudiť spoluúčasť a spoluzodpovednosť), rozlišovať, obnoviť a dosiahnuť periférie. Ciele synodality dosiahneme vtedy, keď sa nám podarí spustiť synodálne procesy, ktoré sú možné v danom prostredí. V niektorých väčších farnostiach to môže znamenať napríklad päťdesiat konzultačných stretnutí, v inej farnosti to môže byť jedno – dve stretnutia. To znamená, že keď sa spustí čokoľvek, čo v budúcnosti bude môcť byť rozvíjané, tak je splnený cieľ synodality. V dejinách Cirkvi vidíme, že väčšie zmeny prichádzajú až po niekoľkých rokoch až desaťročiach. Teraz sa vraciame k niečomu základnému. Svätý apoštol Pavol to vyjadril v liste Korinťanom: „Ja som sadil, Apollo polieval, ale vzrast dal Boh“ (1Kor 3, 6) a „položil som ako múdry staviteľ základ a iný na ňom stavia“ (v. 10).
Aký termín najväčšmi vystihuje cieľ synody? (otázku položil 1 účastník)
ROZLIŠOVANIE. Metódou synodálneho procesu je počúvanie, cieľomrozlišovanie a cestouspoluúčasť. Synoda je počúvanie, dialóg a rozlišovanie pre účinnejšie vykonávanie misie/poslania Cirkvi. Konečným a trvalým cieľom synodality je teda obnovená, účinnejšia a zapálenejšia evanjelizácia súčasného sveta.
Facilitácia, najmä tam, kde nie je skúsenosť s takýmto otvoreným dialógom, vyžaduje skúsenosť, najmä pre riešenie patových situácií. Asi sa toho ešte dotknete. (podnet podporili 4 účastníci)
Áno, tomuto bude venovaný druhý webinár a pravdepodobne aj ďalšie. Netreba sa však zľaknúť. Aj náročné situácie môžu v nás prebudiť potrebu kultivovať sa v umení počúvania, dialógu a rozlišovania. Je to úloha na ďalšie roky života Cirkvi.
Ak sa nám budú do skupiniek hlásiť ľudia dominantní a útoční, nebudú čakať na oslovenie, ale chcú prezentovať svoje názory proti. Moderátor nemusí byť pripravený. (otázku položili 2 účastníci)
Zdá sa, že práve komunikačné schopnosti moderátorov budú najväčšou výzvou tohto procesu. Úlohou moderátora bude viesť synodálne konzultácie (stretnutia). Moderátor má napomáhať tomu, aby sa účastníci cítili slobodní vyjadriť svoj názor, dávať každému rovnakú príležitosť – povzbudzovať tichších, usmerňovať mnohovravných, vyjadrovať vďačnosť za povedané. Na záver stretnutia spísať zápisnicu. Moderátor môže mať na stretnutí zapisovateľa, ktorý mu robí poznámky. Moderovanie si môže vyskúšať najprv vo svojom prirodzenom priateľskom spoločenstve. AST pripravuje webinár (12. 2. 2022) určený pre formáciu moderátorov (aj koordinátorov), pretože výzvou synodality je rásť v komunikačných zručnostiach. To je samozrejme výzva, ktorú nedokážeme dostatočne naplniť za krátky čas a je to dlhodobá úloha. Synodalita nám v tomto je príležitosťou kultivovať v komunikačných schopnostiach naše spoločenstvá. Sociálne siete sú svedkami toho, ako veľmi nielen Cirkev ale aj celá spoločnosť potrebuje túto kultiváciu.
Jedným z pilierov cirkvi sú malé spoločenstvá. Počas tridsatich rokov po revolúcii sme tento vtedy živý oheň nechali takmer uhasnúť. Obnoví ho synoda? (otázku položili 3 účastníci)
Ako naznačuje evanjeliové rozprávanie o emauzských učeníkoch, ktoré je prototypom synodality, jedným z hlavných cieľov synodálneho štýlu života Cirkvi je práve misijné obrátenie, ktoré zo sklamaných, zarmútených učeníkov robí horlivých učeníkov zapálených pre evanjelizáciu. Synodalita nám môže pomôcť odhaľovať dôvody hasnúceho plameňa. Naznačuje nám to pápež František: dôvodmi sú individualizmus (jednotlivcov i spoločenstiev), uzatvorenosť a zahľadenosť do seba, obranné a rigídne (strnulé) postoje, ktoré vnímajú svet iba ako nepriateľa a hrozbu. Inšpirácie k tejto otázke nájdete v meditácii nad Božím Slovom prvého webinára s názvom „Synodalitou k zapálenej evanjelizácii“ (o. Juraj Vittek).
Môžu členovia farského synodálneho tímu priniesť aj podnety od jednotlivcov, napr. od tých, čo sa nechcú/nemôžu zúčastňovať pozvaných stretnutí (rozhovory „na chodníku“)? (otázku položili 3 účastníci)
Výborný podnet. „Konzultácia na chodníku“ sa môže stať odborným synodálnym termínom. Áno, určite. Takéto rozhovory „na chodníku“ sú prejavom synodality, teda spoločného kráčania. Sú dobré najmä pre zachytenie tých, ktorí sú na periférii, často nevypočutí a ťažko ich priviesť na stretnutie do spoločenstva Cirkvi. Je to určite lepší spôsob ako posielať odpovede na spôsob dotazníka.
Môžem teda seba – ako koordinátora – vnímať ako toho, kto sprevádza moderátorov (emauzkých učeníkov) na ceste synodálneho procesu? (3 účastníci)
Biblické rozprávanie o Emauzských učeníkoch je najmä obrazom každého synodálneho stretnutia a kráčania. Koordinátor má za úlohu tieto stretnutia umožniť, podnietiť a zorganizovať. Úlohou moderátora je ich sprevádzať, aby stretnutia boli skutočným počúvaním a dialógom i rozlišovaním, stretnutím s Ježišom a načúvaním Duchu Svätému. Učeníkmi sme tu všetci a našou úlohou je umožniť stretnutie s Ježišom a načúvať Duchu.
Budú usmernenia pre koordinátorov k dispozícii spísané, aby sme sa k nim lepšie dostali?(4 účastníci)
Na tomto webe v sekcii „Podpora“ „Pre koordinátorov“ je k dispozícii krátky manuál pre koordinátorov, takisto záznam z webinárov a prezentované texty. Každému koordinátorovi však odporúčame priebežne si čítať dokumenty, ktoré nám zaslali z Ríma: Prípravný dokument a Vademékum, ktoré jasne stanovujú ciele, prostriedky a ducha synodálnej cesty.
Malo by byť výstupom farskej fázy to, čo ľudia hovoria, alebo skôr skúsenosť o tom, ako sa farnosti darilo toto zdielať, uskutočňovať? (2 účastníci)
Výstupom farskej fázy by mal byť pokus o rozlišovanie – čo nám Duch povedal cez to, čo povedali ľudia pozitívne i kritické, čo zdieľali, čo prežívajú, čo cítia a čo vnímajú (ako dar i ako výzvy). Čomu nás cez tieto skúsenosti chce naučiť Duch Svätý (vo svetle Božieho Slova a učenia Cirkvi)? Aké nové výzvy, cesty sa nám otvárajú, čo by sme mohli a mali zmeniť, aké kroky by sme mohli urobiť, aby sa naše spoločenstvo stalo účinnejšie evanjelizačným? K čomu nás vedie Duch Svätý?
Aké výstupy by mali byť po synodálnom stretnutí v rámci farnosti ?
Ešte tomu budeme venovať ďalšie webináre. Nateraz môžeme povedať, že je dobré, aby si moderátori a koordinátori robili poznámky z jednotlivých stretnutí (poskytneme k tomu pomôcku, čo je dobré si zapísať). Na záver stretnutí sa potom na úrovni farnosti urobí syntéza toho, čo sa počulo, o čom sa diskutovalo a čo sa rozlíšilo ako hlas Ducha Svätého a ako výzva do ďalšieho života. Samotnému rozlišovaniu budeme tiež venovať webinár. Rozlišovanie je veľké duchovné umenie, ktorému sa treba učiť. V procese rozlišovania zohrávajú dôležitú úlohu pastieri Cirkvi, ale majú na ňom účasť všetci na rôznych úrovniach.
Aký výstup má koordinátor očakávať od moderátorov (napr. rozsah, forma)? Kedy treba odovzdať syntézu za farnosť?
Moderátori pravidelne komunikujú s koordinátorom pri plánovaní konzultačných stretnutí i o ich priebehu, kedy s nimi môžu zdieľať podnety vzišlé z týchto stretnutí. Napokon z týchto zdieľaní a podnetov koordinátor (možno aj po spoločnej diskusii a modlitbe) vytvorí syntézu (v rozsahu nie väčšom ako 10 strán, napríklad 1 strana na každý tématický okruh). Ten odovzdá svojmu pastierovi (farárovi alebo inému zodpovednému kňazovi, či vedúcemu spoločenstva) a zároveň ho zašle diecéznemu koordinátorovi (resp. tímu). KBS má zaslať do Ríma záverečnú syntézu za celé Slovensko najneskôr do 15. augusta. Preto diecézni koordinátori musia zaslať diecézne syntézy KBS v druhej polovici júla. Preto farské syntézy treba orientačne zaslať v druhej polovici mája, najneskôr začiatkom júna. Ale tieto veci ešte upresníme.
Ako sa prihovoriť kresťanom, napr. v práci, neaktívnym a pod., mimo spoločenstva, kde som bol menovaný za koordinátora?
To je veľká výzva pre osobnú kreativitu a zrelosť. Nejestvujú nejaké manuály. Ide o to, aby sme na to prišli, aby sme sa to naučili, a potom si zdieľali vzájomne skúsenosti. O facilitácii budeme ešte hovoriť v druhom webinári: ako uľahčiť komunikáciu. Je potrebné to robiť neformálne, úctivo, priateľsky a slušne, spôsobom, ktorý diktuje empatia, úcta k človeku, ku ktorému sa obraciame, a vlastné komunikačné schopnosti. Napokon treba veriť, že jestvujú nečakané spôsoby, ktoré sám Duch Svätý dokáže vzbudiť v konkrétnej situácii. Otvoreniu dialógu pomôže, ak vyjadríme a tlmočíme vlastné radosti, nádeje a starosti o svojich blízkych, ako aj mnohé ďalšie veci ukryté v srdci, ak hovoríme o svojej skúsenosti s Cirkvou. Potom sa môžeme nenútene opýtať na skúsenosti osoby, s ktorou sme sa stretli.
Máme uvažovať o stretnutiach k synodalite ako o niečom, čo by malo byť vo farnosti stále prítomné? Aby sme nevzbudili očakávania pár stretnutiami a potom nič? (2 účastníci)
Áno, ide o to vzbudiť „synodálny štýl“, ktorý nie je jednorazovou udalosťou, ale novým spôsobom prístupu k pastoračnému a evanjelizačnému životu v Cirkvi. Falošné očakávania môžu povstať vtedy, keď si myslíme, že vyslovenie niektorých problémov hneď prinesie ich vyriešenie. Ide skôr o zasiatie semienok, ktoré môžu byť začiatkom nových obnovných procesov.
Viete nám dať nejaký príklad snov a proroctiev z minulých synôd, ktoré boli časom naplnené?
Príkladov je veľa. Napríklad svetová Synoda biskupov o rodine hovorila o potrebe priblížiť sa rozvedeným. Výsledkom sú konkrétne kánonické zmeny, ktoré významne uľahčujú procesy vyhlásenia neplatnosti manželstiev. Takisto sa spustili konkrétne iniciatívy pastorácie rozvedených a ich integrácie do života Cirkvi. Takisto ovocím tejto synody je obnovená a dôsledná príprava snúbencov na manželstvo, ktoré oslovujú a príjemne prekvapujú aj tých kresťanov, ktorí sa nejako vzdialili od cirkevného spoločenstva a praktizovania viery.
Ak tomu správne rozumiem, tak farský koordinátor pozve do spolupráce viacerých členov spoločenstva a spolu vytvoria tím.
To závisí od konkrétnych výziev a potrieb spoločenstva. Vo veľkých mestských farnostiach bude asi farský tím potrebný a užitočný, ba nevyhnutný, aby sa dali koordinovať a podnecovať mnohé konzultačné stretnutia. Iné súkromné združenia, ktoré majú len niekoľko členov, asi veľký tím potrebovať nebudú. Ale z vlastnej povahy synodality je vždy dobré spolupracovať, radiť sa, nekonať individualisticky.
Ak je vo farnosti viac koordinátorov – jeden farský a ďalší zo spoločenstiev – má to nejakého ústredného koordinátora? Alebo sa musia / mali by sa dohodnúť?
Samozrejme farnosť je základnou bunkou života diecézy, je to „spoločenstvo spoločenstiev“ (Evangelii gaudium, 28). Preto by bolo dobré sa snažiť integrovať malé spoločenstvá, hnutia a združenia do farnosti. Z toho je zrejmé, že farský koordinátor by mal byť považovaný za ústredného koordinátora. Iná situácia je vtedy, ak nejaké spoločenstvo nie je začlenené do konkrétnej farnosti. Aj vtedy však je dobré vnímať synodálny proces ako výzvu k zamysleniu, ako sa lepšie začleniť do života diecézy, farnosti a ako lepšie kráčať s inými spoločenstvami.
Ak ide o väčšie spoločenstvo, je potrebné spájať ho s inými (robiť mix) spoločenstvami či ľuďmi mimo spoločenstva?
Áno, je jednou z výziev spúšťať skutočne synodálne procesy a organizovať stretnutia z viacerých spoločenstiev. Na veľkosti spoločenstva nezáleží. Jednou z výziev synodality je učiť sa načúvať jedni druhým aj v rozličných typoch spoločenstiev. Zdieľať sa a počúvať len v jednom spoločenstve má svoje riziká individualizmu. Pápež František hovorí, že pre spoločenstvá a hnutia „je veľmi prospešné, aby nestratili kontakt s rôznorodou realitou miestnej farnosti a aby sa ochotne začlenili do organickej pastorácie miestnej cirkvi. Táto integrácia zabráni tomu, aby sa sústredili iba na jednu časť evanjelia alebo Cirkvi, alebo tomu, aby sa premenili na kočovníkov, ktorým chýbajú korene“ (Evangelii gaudium, 29).
V spoločenstve máme zabehnutý systém stretávania sa pri Božom slove v skupinkách. Treba vytvoriť paralelné stretnutia alebo pretvoriť jestvujúce a prispôsobiť program?
Synodalitou nechceme preťažovať diecézy, farnosti a spoločenstvá. Preto je dobré radšej teraz venovať načas niektoré stretnutia synodalite a synodálnej konzultácii. Určite obohatia aj samotné fungovanie spoločenstiev, ktoré rozličným spôsobom už obohacujú život ich členov a synodalita môže napomôcť jestvujúcim iniciatívam, aby nepodľahli pokušeniu individualizmu, zahľadenosti do seba a uzavretosti a mohli sa stať viac misijnými.
Aj občianske združenia majú vytvoriť skupinky po 10 ľudí a výstupy následne komunikovať na stretnutí koordinátorov? Nie sú to ale len interné problémy daného združenia?
Samozrejme je na samotnom koordinátorovi a vedúcom združenia, aby zvážili, ktoré veci sa budú komunikovať navonok a ktoré zostanú diskrétne. Treba mať na pamäti tému synodálnych konzultácií. Cieľom je pýtať sa, ako kráčame v Cirkvi a s Cirkvou. A to chceme s Cirkvou zdieľať – môže to byť cenný podklad pre rozlišovanie vo farnostiach, diecézach, konferenciách biskupov či dokonca na kontinentálnej či svetovej úrovni. Diecézna fáza má za cieľ zdieľať a mať účasť. Treba rozlíšiť, ktoré podnety je dobré posunúť ďalej.
Ak ide o dialóg v rehoľnej komunite, ide o pohľad na farské resp. diecézne spoločenstvo alebo na rehoľné spoločenstvo alebo oboje?
Každé rehoľné spoločenstvo žije v konkrétnej Cirkvi. Ide o to, ako kráča v tejto konkrétnej Cirkvi a s ňou (na úrovni diecézy či farnosti a podobne). Ale interne si rehoľné spoločenstvo po dohode s predstavenými môže urobiť aj interné synodálne konzultácie (na úrovni miestneho domu či provincie a pod.). Tieto interné synodálne konzultácie dokonca môže poslať do Ríma generálnemu sekretariátu Synody. Únie, federácie a mužské a ženské konferencie inštitútov zasväteného života a spoločností apoštolského života sa radia s vyššími predstavenými, ktorí zasa môžu konzultovať so svojimi radami a tiež s ostatnými členmi uvedených inštitútov a spoločností.
Bola v SR niekedy v minulosti synoda? Celoslovenská, resp. diecézna alebo ekumenická? Mali by sa konať v pravidelných intervaloch – Tridentský koncil ustanovuje.
Cirkev sa riadi podľa aktuálne platnej disciplíny (liturgickej i právnej). Teda nie každé disciplinárne rozhodnutie vydané cirkevnou vrchnosťou v minulosti je v súčasnosti platné (týka sa to aj uznesení tridentského koncilu i iných koncilov – uznesenia koncilov sa obyčajne následne implementujú do kánonických a liturgických kníh). Platné kánonické právo (Kódex kánonického práva) ustanovuje okrem svetovej Synody biskupov aj diecéznu synodu, ktorá „je zhromaždením vybratých kňazov a iných veriacich partikulárnej cirkvi, ktorí diecéznemu biskupovi poskytujú pomoc pre dobro celého diecézneho spoločenstva“ (kán. 460). Od súčasného diecézneho synodálneho procesu sa líši tým, že vypočuje iba obmedzený počet členov diecézy (kňazov, zasvätených a laikov). „Diecézna synoda sa má konať v jednotlivých partikulárnych cirkvách, keď to podľa úsudku diecézneho biskupa po vypočutí mienky kňazskej rady okolnosti odporúčajú“ (kán. 461 – § 1). Celonárodné synody právo nepozná. Diecézny biskup však má so závermi synody oboznámiť svojho metropolitu. Na Slovensku sa uskutočnili doteraz diecézne synody iba v niektorých diecézach (na Spiši dve – ostatná bola skončená v roku 2011, v banskobystrickej diecéze v roku 2003, nedávno prebehla diecézna synoda v Ordinariáte OZ SR). Kánonické právo v súčasnosti nepozná niečo ako „ekumenickú synodu“. V súčasných diecéznych synodálnych procesoch sú však odporúčané aj konzultácie v ekumenickom a medzináboženskom zložení.
Ako viesť stretnutia s moderátormi duchovne a ako im predstaviť možné scenáre konzultačných stretnutí?
Moderátorom sa môžete pokúsiť odovzdať základné pochopenie synodality (najlepšie by bolo, aby sa oboznámili s Prípravným dokumentom a Vademékom). Môžete ich povzbudiť, aby si pozreli prvý i druhý diecézny webinár. Môžete si s nimi urobiť modlitbu nad Božím Slovom (nad odporúčanými biblickými textami). Komunikujte s nimi a hľadajte, ktorý z nich by sa najlepšie hodil na ktoré konzultačné stretnutie. Potom s nimi preberte priebeh stretnutí a hľadajte ďalšie možnosti stretnutí.
Ako pracovať so Svätým Písmom na konzultačných stretnutiach. Ktoré state vybrať?
Niektoré vhodné podnety na meditácie a state Sväté Písma na konzultačných stretnutiach sú dostupné na tejto webstránke a odporúčané biblické state nájdete zhrnuté v manuáli pre koordinátorov. Je vhodné dlhšie zamyslenie pri modlitebných stretnutiach, homíliách, adoráciách a podobne. Pri konzultácii je vhodné pripraviť krátke čítanie a pripraviť pre danú skupinu vhodné a zrozumiteľné krátke zamyslenie, ktoré navodí duchovnú atmosféru, ale trvá len niekoľko minút.
Môžete byť konkrétnejší, čo znamená vyhýbať sa pri synodalite medializácii?
Na webinári sme spomenuli, že synodalita neprebieha v médiách. Mysleli sme tým na to, že synodálne konzultačné stretnutia by nemali prebiehať pred kamerami alebo novinármi alebo na sociálnych sieťach. Synodálne stretnutie by malo mať určitý stupeň intimity a dôvery a charakter reálneho stretnutia a spoločného kráčania. Neznamená to však, že nemáme využiť médiá na propagáciu synody a informovanie o nej. Médiá môžu splniť svoju úlohu aj pri tom, aby sme prostredníctvom nich mohli dosiahnuť periférie, ľudí, ku ktorým sa inak dostať nevieme. Taktiež sme vďační médiám, ktoré budú informovať čo možno najpravdivejšie o prebiehajúcej synode. Sociálne siete môžu tiež pomôcť, ale máme skúsenosť najmä v ostatnom čase, že sociálne siete majú svoje riziká, pretože sú nastavené tak, že vytvárajú neraz silnú polarizáciu a záujmové bubliny. Samozrejme stretnutia môžu prebiehať kvôli pandémii či iným dôvodom aj online (napríklad cez Zoom či iné kanály).
Synodálnu cestu vnímam aj ako inkluzivny priestor pre marginalizované menšiny.
Áno, aj. Synodálna cesta je však viac ako to, lebo synodálna cesta je cestou inklúzie všetkých, je to cesta celej Cirkvi. Marginalizované menšiny majú byť rovnako vypočuté, aby sa hľadali účinnejšie cesty, ako im zvestovať Kristovo evanjelium ako cestu spásy v živote Cirkvi. Treba sa vyhnúť pokušeniu viesť synodalitu svojou cestou, a nie cestou, ktorou nás vedie Boh.
Máme nejakú kostru, ktoré skupiny pozývame do procesu? Kde to akoby doplníme? Neviem či som sa jasne vyjadrila.
Ak sme správne pochopili otázku, tak je to na rozlíšení každej farnosti a spoločenstva. Bude sa to ukazovať pravdepodobne až postupne. Jednotlivé stretnutia a skúsenosti, zapojení ľudia, budú prinášať nové impulzy pre ďalšie možné stretnutia. Začať treba asi s tými, s ktorými najviac kráčame – spoločenstvami vo farnosti, spolupracovníkmi, aktívnymi veriacimi a podobne. A postupne rozširovať rádius ľudí, ktorých by sme mohli pozvať – nedeľných veriacich, rodičov prvoprijímajúcich (ktorí už nie sú aktívnymi veriacimi vo farnosti, ale majú záujem o sviatosti), cez Veľkú Noc možno ľudí, ktorí prichádzajú len na veľké sviatky a podobne. V prípade ťažkostí sa môžete obrátiť na nás, aby sme spoločne hľadali cesty pre vaše konkrétne prostredie.
Možno by sa zišiel aj materiál ako inšpirácia pre tínedžerské stretko…
Privítame podnety a návrhy najmä od tých, ktorí sa zvlášť venujú mládeži alebo aj deťom. Už sme urobili prvé kroky a dúfame, že sa nám podarí urobiť manuál pre tínedžerov. Výzvou by bolo aj získať niektorých tínedžerov pre synodu, ktorí by ju potom vedeli komunikovať napríklad na Instagrame a podobne. Privítame vašu pomoc a podnety.
Ako si predstavujete zapojenie žiakov z katolíckych škôl resp. aj ich rodičov?
Pokiaľ ide o katolícke školy, je to na zvážení riaditeľov či triednych učiteľov v dialógu s ich koordinátormi. Mohli by sa urobiť konzultácie v rámci jednotlivých tried – pozvať žiakov, ktorí by sa chceli zapojiť. Určite by bolo obohacujúce konzultačné stretnutie samotných vyučujúcich. Aj tu treba mať na pamäti tému konzultácie, ktorou je spoločné kráčanie v Cirkvi. Ako sa darí škole, vyučujúcim, žiakom, kráčať spolu a ako kráčajú spolu s Cirkvou. Pokiaľ ide o štátne školy, zdá sa, že by mohli v tomto zohrať dôležitú pomoc tam prítomní katechéti. Záleží to však od ich iniciatívy. Z rozhovorov s katechétmi sa ukazuje, že by mohli významne prispieť k osloveniu detí na periférii života Cirkvi, ktoré však Cirkev vnímajú (svojím spôsobom). Budeme vďační aj za konzultácie „na chodníku“ (ako sme ich nazvali) alebo v tomto priestore aj „na chodbe“.
Navrhujem zaloziť uzavretú FB skupinu pre koordinátorov, aby sme mohli vzájomne komunikovať, čo myslíte?
Na tento podnet nikto nezareagoval. Nateraz sa to neukazuje ako potrebné a užitočné pre všetkých koordinátorov pre množstvo a rozmanitosť. Asi by to nateraz zbytočne spamovalo a zaťažovalo. To však neznamená, že sa konkrétni koordinátori nemôžu na niečom podobnom dohodnúť v menšom počte pre uľahčenie svojej práce a vzájomnú inšpiráciu.
Chcem vám všetkym poďakovať za podnetný webinár. Veľa dobrých vecí a materiálov nás čaká. Mám veľkú hlavu, ale aj veľké odhodlanie a Duch Svätý už urobí všetko ostatné.
Ďakujeme. 🙂
Synoda prebieha aj v spoločenstve https://duhovi-krestania.sk/. Je podľa Vás toto v poriadku? Cirkev má prijať takýchto ľudí, ale nebrať to, že je to v poriadku.
Táto otázka sa dotýka jedného veľmi hlbokého aspektu synodality, ktorého nepochopenie spôsobuje veľké nedorozumenia a môže skĺznuť do niektorého z pokušení synodality. Synodalita nás všetkých vyzýva, aby sme prijali a vypočuli každého. Preto do synodality sa môže zapojiť každý, kto má záujem. Ba čo viac, mali by sme sa snažiť, aby sme pozvali a dosiahli aj periférie, teda tých, ktorí sa cítia byť na okraji života Cirkvi. Kresťania, ktorí sa nazvali „dúhoví kresťania“, sa tak môžu cítiť a nechcú sa tak cítiť. Vypočuť ich je jednou z výziev synodality, ktorej základná otázka sa týka nášho spoločného kráčania v Cirkvi. Na druhej strane prijať a vypočuť niekoho neznamená, že máme rovnaké názory alebo sa nemôžeme aj v niečom mýliť. Metódou synodality je načúvanie každému, bez predsudkov, cestou je spoluúčasť každého, zvlášť tých, čo sú na okraji. Ale cieľom synodálneho počúvania je rozlišovanie vo svetle Božieho Slova a učenia Cirkvi – ako môžeme kráčať spolu, aby sme mohli účinnejšie evanjelizovať? Na príklade kresťanov s homosexuálnym (LGBTI) cítením môžme vidieť veľkú výzvu synodality, ktorá hľadá nové cesty. Na jednej strane cítime, a je to aj učenie Cirkvi, že majú byť prijatí, milovaní a rešpektovaní, na druhej strane cítime potrebu byť verní Božiemu Slovu a učeniu Cirkvi o nezriadenosti homosexuálnej tendencie a správania. Načo sa potom počúvať, keď je to také jasné? Práve vzájomné načúvanie nám môže odhaliť, čo títo naši bratia a sestry cítia, prežívajú, akým ťažkostiam čelia. A toto všetko v načúvaní Duchu nám môže pomôcť rozlíšiť nové výzvy na obrátenie a nové a nepredvídané cesty pre ďalšie spoločné kráčanie. Počas synody treba dať priestor otvorenosti a slobode vo vyjadrovaní (parhézia), aj keď by sme s tým, čo zaznie, nesúhlasili. Do synodálnych procesov našej diecézy sa zapojili aj iné spoločenstvá, ktoré sa naopak predstavujú ako ultrakonzervatívne a s ktorými tiež nemusíme v mnohom súhlasiť, ale aj tie majú byť vypočuté. Počúvanie a prijatie sa musí vyhnúť konfrontačným tónom, ale sa má uskutočniť v duchu rešpektu a úcty. Cieľom synodálneho procesu je rozlišovanie, ktoré vyvrcholí na Svetovej Synode biskupov. Rozlišovanie hľadá nové cesty vo vernosti Božiemu Slovu a učeniu Cirkvi a v citlivosti pre hlas, ktorý zaznieva v Božom ľude. Bez vernosti Božiemu Slovu a učeniu Cirkvi a cirkevnému rozlišovaniu by sa synodalita mohla ľahko stať korisťou ideologických záujmov a politických bojov. O tom budeme hovoriť v treťom webinári.
Dodatočná otázka koordinátora spoločenstva „Dúhoví kresťania“ nám prišla ako reakcia na predchádzajúcu otázku: Od diecézneho synodálneho tímu by som očakával potvrdenie, že naša účasť v synode je v poriadku.
Otázka, ktorú ste naznačili, nám v tom množstve otázok vypadla. Nestalo sa to úmyselne a nemám problém na ňu odpovedať. Na Vašu základnú otázku, či je vaša účasť v synode v poriadku: áno, je. Nie je dôvod si myslieť niečo iné. Ste aj v zozname účastníkov na našom webe. Vieme aj o ďalších kresťanoch s homosexuálnym cítením, ktorí nie sú súčasťou tohto spoločenstva a nezdružujú sa v rôznych LGBTI združeniach, ktorí sú súčasťou Cirkvi a kráčajú spolu s ňou, a budeme radi, ak sa zúčastnia synodálnych stretnutí napríklad aj so spoločenstvom „Dúhoví kresťania“, aby sme mohli počúvať rozmanitý hlas týchto našich bratov a sestier. A samozrejme aj tí, ktorí položili predchádzajúcu otázku, sú účastníkmi synody a majú právo sa vyjadriť a pýtať. Chcel by som však upozorniť, že synodálna konzultácia sa nerobí konfrontačne, virtuálne, ale na osobnej úrovni, najlepšie v malých konzultačných skupinách, ako to predpokladá metodológia synody v prípravných webinároch. Preto odporúčam, aby koordinátori komunikovali spolu a organizovali takéto malé konzultačné skupiny aj s inými spoločenstvami, ktoré ich oslovia (podľa svojich možností a ochoty), kde sa môžu otvoriť otázky synody v 10 tématických okruhoch. Postoj vyslovený pánom Maťavkom v jeho emaili, ktorý nám zaslal, beriem na vedomie aj ako konzultačný výstup a budem ho brať do úvahy v diecéznej syntéze. V prípade potreby sa môžete obrátiť na AST, aby sme vás mohli usmerniť v prípade ťažkostí.
